top of page

RACE REPORT: IRONMAN WORLD CHAMPIONSHIP 🌺HAVAJ🌺

Updated: May 9, 2023


 

10.10.2022 - Prológ


...ležím v posteli, 3 kilometre od miesta, na ktorom pred 4-mi dňami stálo moje po fyzickej a mentálnej stránke najlepšie JA, čakajúce na slávnostný výstrel z kanóna znamenajúci štart najprestížnejšieho podujatia športu, ktorý ma formoval posledných 5 rokov.

..o necelých 10 hodín, sa ocitám na tom istom mieste, o poznanie slabší, o poznanie chudší, o poznanie inakší. Práve som totižto absolvoval 3,8KM plávania, 180KM na bicykli a 42KM behu. Na Havaji. Na trati a podujatí, ktoré píše históriu triatlonu. Je v podstate jeho piedestálom.

 

6.10.2019 - Prvotina

„...je 8:15 ráno, profíci už mútia vodu v Stredozemnom mori a ja po prebdenej noci s 2hodinový soundtrackom od Hansa Zimmera potláčam slzy a turbulentné emócie pri pohľade na moju uplakanú maminu a priateľku stojace na druhej strane bariéry. V tej chvíli sa cítim tak trochu ako vojak idúci do boja...“

Sú to presne 3 roky od mojej premiéry na podujatí, ktoré je omnoho viac ako len kombináciou športov. Je dobrodružstvom, výzvou, epopejou... Ironman v Barcelone mal byť vyvrcholením môjho 2-ročného úsilia a snahy pripraviť sa ako „triatlonového zemiaka“ (úplneho začiatočníka vo všetkých disciplínach, ktoré triatlon zahŕňa) na túto vtedy pre mňa nepredstaviteľnú a ultimátnu výzvu.

„..potom sa vrátim do hôr, k cepínom, mačkám karabínam, severným stenám...“

Cieľovú čiaru pretínam v čase 9hod 23minút s pocitom úplneho rozšróbovania, padám na zem a nasledujúcu polhodinu zažívam telesne a fyzické muky kompletného vyčerpania a bolesti takmer vo všetkých častiach svojho tela.

Mám to za sebou, zvládol som to, ale nikdy viac!“

.Až po pár hodinách si uvedomujem, aký čas sa mi podarilo zvládnuť. (Z osobného hľadiska triatlonového zemiaka úspešný, z hľadiska svetového merítka samozrejme priemerný).


Po pár dňoch prehodnocujem - tu to nekončí.

Skončil si pár miest od kvalifikovania sa na HAVAJ, možno by si mohol ešte trochu zamakať a skúsiť sa kvalifikovať, to by bola pecka!“ – počúvam z okolia.

Tak som trochu zamakal. Ubehli 2 roky, niečo málo cez 1500 hodín tréningu a 30 000+ odšportovaných kilometrov.

Možno (určite) nemám ultra talent ani fyzickú predispozíciu na vytrvalostné športy, nemám úchvatné VO2max, kapacitu pľúc alebo ideálne telesné proporcie, avšak mám vôľu, vytrvalosť a prístup k život, ktorý mi vštiepil najväčší vzor a učitel - môj apa (otec:):

Rob čokoľvek, ale aspoň jedno rob poriadne“...

Pandémia mierne skomplikovala plány, aspoň bolo viac času (rok naviac) na prípravu. Jediným problémom bolo, že som ju nemal sám, ale aj celá potenciálna konkurencia s rovnakými ambíciami (-:

 

21.10.2021 - Gradácia

..sa staviam na štart Ironmana na Mallorke, svojho druhého v poradí. Cieľ je jasný, snaha zabojovať o kvalifikovanie sa na Havaj. Nie som zďaleka jediný s takýmto "snom", v triatlonovom svete ho máme takmer všetci. Ročne sa splní cca 5% zo všetkých úspešne dokončených Ironmanov = Iba tým najlepším z jednotlivých vekových kategórií. (potom je tu kategória PRO ale to je iná liga :-).


Pretek dobieham v čase 9hod 23min (to už ste niekde zahliadli že) (-:. 30 sekúnd pomalšie, ako pred dvoma rokmi v Barcelone. S jedným rozdielom, že prevýšenia boli takmer dvojnásobné. To sa prejavilo aj na poradí. Zvyšok je už históriou, našťastie pre mňa úspešnou.





Ideme na Havaj 🌺.










 

1.1 29.9.2022 - Expozícia a Príprava


..absolvujem pomerne divoký proces pozostávajúci z množstva tréningov a sústredení, absolvovaní odložených pretekov z pandemického obdobia, naháňania partnerstiev a financií, točenia videí "CESTA NA HAVAJ🌺", organizovania podujatí/pretekov a teambuildingov, snahy budovania vlastnej komunity triatlonového tímu Tri 2 Fly a do toho (v neposlednom rade samozrejme) byť aspoň trochu použiteľným partnerom v domácnosti... vyberáme si sami, akým spôsobom budeme žiť. Ten môj je rýchly, pestrý a (pre mňa) krásny.


 

29.9.2022 - VYVRCHOLENIE

Odlietame. Viedeň – Londýn – San Francisco – Kailua-Kona Havaj. 30hodín ma Kika prikovaného konštantne pri sebe už dlho nemala. Mám 7 dní do preteku, snáď dostatok na aklimatizovanie sa.

"12hodinový posun ale najmä extrémne vysoké hodnoty vlhkosti, UV žiarenia a tým aj tepla robia z Ironmana na Havaji úplne iného Ironman-a, akým dokáže byť kdekoľvek inde na svete."

Také chýry o ňom kolujú a ja sa s tým pomerne rýchlo stotožňujem.


Týchto 7 dní je špeciálnych aj z iného dôvodu. Šialene vysoké ceny ubytovaní, stravovania, vlastne všetkého nútia aj už vyššie spomenutých PRO hladať spôsoby ako ušetriť. Ja som náhodou (tie neexistujú) na pár z nich narazil. Pobyt na Havaji budeme zdielať s profesionálmi z Francúzska.

„..aspoň niečo odkukám.“

Sam Laidlow je už pomerne známa firma (pred Havajom 8. na svete). O Clementovi Mignonovi som už tiež počul a o jeho partnerke Marjolaine taktiež (ťažko prehliadnuteľna tritlonistka/blondínka z Instagramu). Všetci patria do svetovej elity.

"Slušná zrejme celkom talentovaná spoločnosť."

..ak mám na niečo talent ja, je to vytváranie medziľudských vzťahov. Netrvá dlho, a sme partia, ktorá akoby sa poznala roky. Čo všetko najbližšie dni so Samom zažijem/e, je ako z veľkej knihy rozprávok na večer „Snívajte s nami“.

"..odtrénované, odkukané, relatívne aklimatizované. Atmosféra ostrova, ľudu a prostredia nasatá. Poďme nato!"
 

6.10.2022 – ŠTVRTOK - RACE DAY

"Nielen že sa zúčastním MS na Legendárnom Havaji, ale ešte môžem aj mudrovať a užívať si atmosféru počas preteku PRO mužov." (a zažiť so Samom neopakovateľný zážitok)

Po 1x v 42 ročnej histórií Ironmana budú MS na Havaji v dvojdennom formáte. Je to z dôvodu pandémie a 3-ročnej pauzy / neorganizovania MS na tomto ostrove. (Naposledy sa tu konali v roku 2019). Množstvo kvalifikovaných pretekárov z predošlých rokov je tým pádom vyššie ako bývalo zvykom. Moja veková kategória (AG25-29) nakoniec štartuje vo štvrtok s PRO-ženami, všetkými ženskými kategóriami a so 7-mi mužskými kategóriami. Úprimne, mám radosť.


"..som pripravený!"

 

PLÁVANIE

Kailua Bay – Tichý oceán – 3800m

Aspoň to bude nadnášať miesto neoprénu.“ (To že ma vysuší a doškriabe, aj cez 2 vrsty vazelíny už po 500m, je druhá strana mince.)

Je 7:40 ráno. Voda má 26 stupňov. Jej salinita je jednou z najväčších na svete. Pred štartom som kľudný, prekvapivo bez výraznejších emócií. Teším sa. Teším sa ako sa popasujem s traťou... Stojím na štarte s iným pocitom, ako pred pretekmi organizácie Ironman za posledné roky. Stojím s pocitom, akoby to bolo po 1x. S tým najčistejším pocitom osobnej výzvy, ktorý na športe najviac milujem.

Nie čas, nie rýchlosť, nie poradie sú dôležité. Zvládnem to vôbec dokončiť? Zvládnem sa v týchto naročných klimatických podmienkach popasovať s tak ťažkou, najmä maratónskou traťou?“ (Presne s takýmito pocitmi som chodil do hôr keď som bol najšťastnejší, práve s takýmito pocitmi som robil prvé 2 roky triatlon, keď mi prinášal najväčšiu radosť. Keď som nenaháňal čísla, poradie, neporovnával sa s ostatnými a nebol porovnávaný s ostatnými. Ale aj to je údel výkonnostného športu, aj to k nemu patrí a aj vďaka tomu rastieme.)

Náš AG 25-29 štartuje ako posledný. Štartujeme z vody cca 100m od pláže. V kategórií mám na štarte 220 pretekárov. Sú to chalani, ktorí tomu obetovali podobne veľa ako ja. Ktorí absolvovali 1000ky hodín tréningov, aby sa sem kvalifikovali. Špička z ľadovca všetkých ironmanov v mojom veku. Dnes nie sú mojími súpermi. Dnes je ňou trať.


Úvodná mela po cca 100m pominie, nachádzam svoj rytmus. Žiaľ, po cca 400m ho strácam. Dobiehame pomalších pretekárov zo starších AG. Predierame sa pomedzi nich, po svojej ľavici celý čas periférne sledujem svojho parťáka/konkurenta, ktorý pláva krásnou "nahadzovačkou".

„..ten nepôsobí ako plavecký analfabet, asi mi to nejde až tak zle.“

Plávanie je utópia. Postupne sa predierame cez ďalšie vlny štartujúce pred nami. Cez ženy a tzv. „Challenged Athletes“, ktorí sú rôznymi spôsobmi indisponovaní športovci plávajúci vo dvojiciach so supportom (PS: Obrovský rešpekt a obdiv pred nimi). Avšak nerozumiem, prečo práve našu, jednu z najsilnejších vĺn daného dňa, dali ako poslednú. Nedokážem si nájsť stabilné tempo. Plávanie absolvujem za 63minút, hodinky ukazujú 3950m. Tempo cca @1:35min/100m.

„..Ani sa nečudujem pri toľkom kľučkovaní.“.

O dobrý pocit ma to neuberá, čas to nie je tragický a emócia plávania v kryštalicky tyrkysovej vode na Majstrovstvách sveta na Havaji mi počas celého, aj keď nekonečného depa, (ktoré má takmer 1KM) vyčaruje úsmev na tvári.

Hor sa na disciplínu, ktorá mi je srdcu (a nohám) najbližšia!“
 

CYKLISTIKA

Kona - Queen Ka'ahumanu Highway – Hawi – Kona (180KM, a 1900 výškových metrov)


Prebieham nekonečne dlhým depom, sadám na bicykel a nemôžem sa prestať smiať. Zimomriavky hrajú mojej duši a nohám. 1000-ky ľudí mávajúcich a povzbudzujúcich popri trati nás ženú dopredu. Havajčania sú úžasní.. šlapem hore ikonickou Palani Highway, (ktorá ma cca 500m a 9% priemerný sklon (s 12% maximom).


"Tu by sa ani Tour de France nemusela hanbiť za tie davy po krajoch ciest."

Nasleduje ľavotočivá zákruta a „robota“ začína.... QUEEN K, je diaľnica prechádzajúca celým pobrežím ostrova.

"Najbližsiu zákrutu uvidíš za 90km, na ktorej sa otočíš o 180 stupňov a môžeš prášiť späť „domov“.

Znie to rýchlo že? Zabudnite. Z cca 80km, ktorých absolvujeme jedným aj druhým smerom je asi 5km po rovine. Zvyšok je konštantne po zvlnenom teréne, žiadne ťažké stúpania len tiahle kopce, ktoré miestami nemajú konca.


"Si na sopečnom ostrove čo čakáš."


Drvivú väčšinu času trávim zaľahnutý v aero polohe. Som doma. Užívam si to. Na Havaji som 1x, cieľ je jasný, užiť si to, nabrať skúsenosti a dokončiť. Ideálne s úsmevom. Ideálne vol.2 pod 10 hodín.

Tempo ponímam konzervatívne ako už dávno nie. Cieľom je držať sa čo najviac v aeropolohe, poriadne občerstvovať (počas cyklistiky príjmem 8 litrov vody obsahujúcej elektrolity a gély. V číslach je to 480g sacharidov formou gélov (12ks), a pomerne veľké množstvo soli (4900mg sodíka).) Konštantne tlačím +-220W, v tiahlých kopcoch +-240W v nízkej kadencií, čo je v mojom prípade stredná až horná zóna Z2.

Tepovo sa držím okolo 130-135úd./min (max.tep.frek.181úd./min). Konštantne predbieham, ani sa nezaraďujem, držím sa takmer 90% celej cyklistiky stredného pruhu.

Mám radosť, nevidím jediný väčší balík, PRO ženy sú ďaleko nedohľadne (štartovali 90min pred nami), AG ženy nám nestíhajú a chlapských AG je málo (7). Ten náš je najmladší a evidentne aj na cyklistike najsilnejší. Predbiehajú ma len 2-ja mladí chalani, chvíľu uvažujem sa ich tempa chytiť, ale hneď to vypúšťam.

„Dnes pretekáš len sám so sebou.“

Teplo sa stupňuje, je takmer bezvetrie a pod aeroprilbou sa začínam prehrievať. Na každej občerstvovačke schovávam celú fľašu do dresu, ktorou následne chladím cez malý otvor na prilbe celú hlavu.


PS: Natieral som sa 3X. 65kou. S extra vysokou ochranou pred UV. Pred spaním, skoro ráno aj pred štartom. Ani 3 vrsty nestačia. Na rukách začínam cítiť neprijemnú sálavu teplotu. (ako píšem tieto riadky, mám celé ruky a krk posiate pluzgiermi, žiaľ tak vysoké UV moje európske biele telo veľmi nezvláda)...


Na obrátku v HAWI prichádzam čerstvý, dobre hydratovaný, a rozbieham sa do tiahlého zjazdu na zvyšných 80km späť do Kony.


Začína sa dvíhať vietor, bol som na to pripravený. Windy.com, ktorú používam už nejaký čas (od skúseností z Lanzarote) hlásila: "doobeda bezvetrie, od obeda južný vietor 7-9m/s".

Pritláčam trochu do pedálov, nohy mi idú ako samé. Cítim silu.

Postupne predbieham pretekárov väčším a väčšim rýchlostným rozdielom. Viem, že idem dobre, aj keď na rýchlosti sa to veľmi neprejavuje.

"Na rýchle časy môžeme dnes zabudnúť."

Ešte nikdy sa mi na ironmanovi nestalo, (vlastne takmer na žiadnej dlhej jazde), že by som dokázal poslednú (5-tu) hodinu tlačiť do pedálov vyššie watty ako dovtedy a s dobrým pocitom. Vchádzam do mesta, zoskakujem z bicykla s časom 5hod 3min, priemerná rýchlosť 35,9km/h, garmin ukazuje prevýšenie 2100m (reálne +-1900) a priemerné watty 222W (229NP). Presne podľa plánu. Pri mojej mušej postave nie zlý výkon aj keď tuším, že telo by dokázalo viac. (ale pre hľadanie cyklistických limitov tu dnes niesme.) Dosahujem 74.najlepší cyklistický bike split daného dňa (vrátane PRO ((žien)) (((je tam aj daniela ryf!))):-)))). Z viac ako 2400 pretekárov a pretekárok na štarte to nieje na hanbu.

PS: vyzerá to ako dokonale rozbehnutý pretek že? Aj bol. Až na jednu malú chybu, ktoré sa ale v pretekoch takéhoto typu neodpušťa. Určite aj ty si zachytil niekde z okolia, aké je super ultra úžasné absolvovať takéto preteky na Keto/tuko/ďatlo/čisto prírodnej a naturálnej strave? Nerozvážne som tomu zčasti podľahol a nakúpil si sušené ďatle. „..však aspoň bude niečo tuhého a kalorického do úst. Neuškodí pomôže.“ Počas cyklistiky som si z bontonboxu zajedal sušené ďatle. Zjedol som ich cca 10-12ks. Chyba. Ako mi neskôr tréner Sama Laidlowa (s 30-ročnými skúsenosťami v športe) po preteku povedal, "ďatle počas takéhoto výkonu nikdy viac.". Obsahujú vysoké množstvo vlákniny, ktorá je počas výkonu (kedy je žalúdok v konštantom zápalovom procese) ťažko stráviteľná. Tobôž v týchto klimatických podmienkach... nuž, hor sa na beh.

 

BEH

Kona – Alii Drive – Queen K – Energy Lab - Kona

(42,2KM +-400m výškových)


Už v depe šípim, že sa v mojom tele niečo deje. Vybieham s ľahkými nohami.

"Na tomto maratóne sa to láme dvojnásobne."

Maratón na Havaji je považovaný za jeden z najťažších na svete. Prečo? Toľko omielané teplo, vlhkosť, tiahle prevýšenia sú jednou výzvou, tou druhou je samota. Beží sa 1. kolo. Prvých 14KM absolvujeme v meste za úžasnej podpory divákov. Potom nás čaká už vyššie spomínaná „PALANI ROAD“, úsek ktorý rovnako rýchlo vykráčate ako vybehnete. A potom to začne. 28km samoty, na nekonečnej diaľnici, bez kúska tieňa, bez akejkoľvek mentálnej vzpruhy okolia. Diváci majú totižto vstup do týchto priestorov zakázaní.


Tešil som sa. Aj keď som tušil, že si zrejme siahnem hlboko. Drvivú väčšinu bežeckej trate som nikdy neabsolvoval, čakalo ma teda niečo ako nahliadnutie do nikdy nevidených miest, (platní, komínov, pilierov:-)), o ktorých som doposiaľ len čítal v knihách a počúval s otvorenými ústami vo videách a podcastoch... Poďme na to!

Prvých 14km musí ísť zadarmo. ZA-DAR-MO! Akoby si išiel ranný výklus, alebo dlhú turistiku. Kilometre pípajú cca 4:30-35min, tepy držím konštantne okolo 145úd./min., čo bola plánovaná dolná hranica dnešného maratónu. Cítim sa perfektne, bežím s 500ml. fľašou elektrolitov od značky Precision Hydratation 1500mg/L (ktorú som používal aj na cyklistike), takmer vôbec sa zatiaľ neprehrievam.




Cca na 5-om KM prebieham pred naším „condom“, kde stretávam „mojích“ profíkov bez tričiek kričiacich moje meno. nabije ma to energiou...




Ešte viac ma prekvapí, keď zahliadnem Sam-a naťahovať si bežecké tenisky, zrazu sa ocitá na druhej strane cesty a kričí po mne. Debatujeme spolu aké mám tepy, ako sa cítim, pripomína mi moju stratégiu, upozorňuje ma na stúpanie PALANI aby som sa neprehrial a nevykopol tepy privysoko. Periférne ho registrujem ako beží vedľa mňa 2-3KM... cítim sa neuveriteľne.

Vážne mi robí "koučing" 8-mi najlepší triatlonista na svete počas toho ako bežím maratón vrámci preteku Ironman na Havaji?“ (Svet vie byť občas úžasným miestom.)

Pred výbehom na PALANI stretávam Kiku, môj najväčší support a najväčšiu motiváciu neprestávať na sebe v živote neustále pracovať. Stále sa cítim perfektne. Nabieham do Palani ktorú celú "vydrobčím". Odbáčam doľava, čím sa nachádzam na začiatku Queen K.

Robota začína“.

14KM mám zasebou, priemerné tempo @4:37min/km. V miernom zbehu dávam do seba prvý gél, mám pripravené 4-ri... už po chvíli šípim, že je zle. Dostávam netypický typ kŕču do brucha. Mierne ma prehne, ale predýcham. Nestresujem, dávam to za dôsledok nepravidelnému dýchaniu počas zbehu a občerstvovaniu. Pribieham k občerstvovačke, sypem poháre ľadu do dresu. (občerstvovačky prebieham na štýl Langeho z Kony 2018, beriem všetko rad radom, redbull, kolu, jonťák, panenský moč, ľad, svätenú vodu... všetko lejem do seba, cieľom je sa čo najviac hydratovať.) Vybieham z občerstvovačky, dostávam ďalší kŕč do brucha, opäť ma prehýňa.


17KM...som ešte len na cca 17-om KM, viem že to nieje dobré znamenie. Akonáhle predýcham a chvíľu spomalým, kŕč prejde. Avšak akékoľvek príjmanie potravy je sprevádzané rovnakými a časom sa zhoršujúcimi kŕčmi. Na občerstvovačkách príjmam kalórie už len spôsobom tekutín, na gély ani nemyslím aj keď tuším, že to kaloricky takto nevykryjem.


19KM... prichádza kríza. Občerstvovacie stanice sú každé cca 4KM. To je málo. Svoju vodu už nemám, plán svoju fľašu si dopĺňať na obč.staniciach a medzi nimi sa ňou občerstvovať stroskotal. (Akonáhle ma začalo prehrievať, a začal som kŕčovať, fľašu som odhodil. Pocit bežania a držania akoby čajníka v totálne prepotenej ruke som nebol ochotný viac tolerovať.)


Predbieham kráčajúcich ľudí, oproti vidím sediacich pretekárov na obrubníkoch, jedna PRO-žena leží pri zvodidlách, hľadá aspoň kúsok tieňa... začínam trpieť.

Ako je to preboha možné? S takou rezervou a dobrým pocitom na biku? Duplom takto priskoro?“
"Mentálne som bol pripravený, pripravený trpieť."

...ale nie takto priskoro. Pri pohľadoch na okolité zúbožené telá inak ľudí s nepochybne úžasnou výkonnosťou, moja motivácia a chuť vydržať tento diskomfort rapídne klesá. Kilometre pípajú cca @4:45 – 5:00min/km, záleží od toho v akej časti „kopca/zbehu“ sa nachádzam.


22KM... prichádzam k ďalšej občerstvovacej stanici. Nechcem začať kráčať, z vlastnej skúsenosti viem, že to robí mentálnu neplechu. Nastáva ďalší problém. Nachádzam sa už vo svojom tuneli, v ktorom je na prvom mieste chladenie, druhom čo najväčšie občerstvenie formou redbullu a coly... Ľad sypem pod dres, na slabiny, na stehná, na kríže, chrbát, dokonca aj do zadných vreciek na triatlonovom drese. (čo sú hneď 4ks kelímkov plných ľadu). Následne beriem kelímok plný redbullu, coly a všetko lejem do seba. Opäť po občerstvení kŕčujem. Pomaly sa rozbieham do únosného tempa (čo je cca 4:50min/km) a pokračujem ďalej. Zabúdam na soľné tablety. Resp.nezabúdam, nestíham ich v tom „strese“ a vlastnom "tuneli udalostí" dávkovať a zapíjať tak ako som plánoval. Skonzumoval som počas behu zatiaľ 2ks = 500mg sodium. Na tieto podmienky a moju potivosť a straty = málo. Mal som ich skonzumovať už 4 (cca na každej obč. 1KS)... ideme ďalej.


25 – 33KM... ENERGY LAB.

"Je to tu."

Ak si nepočul o výraze "Energy Lab", niesi ešte úplný triatlonista. Energy Lab.je miestom, kde sa tvorila väčšina histórie Ironmana. Tu sa rozhoduje, tu sa vyhráva ale aj rozplývajú sny v priebehu pár minút. Tu sa ukazuje charakter a vôľové vlastnosti športovca.


Územie Energy Labu (Štátne Energetické Laboratórium), je územím nikoho a zároveň miestom, kde hodnoty slnečného UV žiarenia sú jednými z najväčších na svete. Okolie tvorí len zatuhnutá čierna láva, z ktorej sála neznesiteľné teplo. Podrážky na nohách vám horia, ako keď sa v Bratislave bosí prechádzate pri 40 stupňových teplotách.


Tempo ma tu netrápi. Absolvoval som tu 2 bežecké jednotky, idem na "automat".

Dnes (4dni po preteku) som sa tam vrátil opäť (fotenie pre Compressport). Snažím sa oživiť si spomienky z preteku. Oživiť myšlienky, emócie. Úprimne, ani si nepamätám, ako som týchto 8km absolvoval. Viem len jedno, ak som si tento pretek plánoval čo najviac užiť, už nejakú dobu si ho neužívam... a vlastne na jedno si spomínam. Nezobral som si balíček tzv. „special needs“ ktorý sme mali k dispozícií na 31KM. Mal som v ňom soľné tablety, 1ks gélu, a brufen (keby náhodou). Môj tunel už nič také nepotreboval. Resp. si to aspoň myslel.


33 – 39KM

...domov stále ďaleko ale bežím. Každý KM sa (na rovnej dialnici s tiahlými kopcami) zdá byť nekonečný. Žalúdok je už nepoužiteľný ale stále bežím. Za celý maratón som zjedol 1ks gélu. Tempo na hodinkách ukazuje stále cca 5:00min/km, sústredím sa už len na občerstvovačky, som kompletne prehriaty a upečený, tepem 155-158úd./min (mierne nad hornou hranicou ktorú sme si stanovili - to už neriešim)... blížim sa k tresholdu. Na občerstvovačkách kráčam (na jednej strkám celú hlavu do ľadu). Samotné kiláky (aj s kráčaním) pípajú cca @5:15-5:30min/km... pri jednom zo zbehov na cca 35KM dostávam kŕč do lýtka. To ma okamžite prebere a spomínam na Samovu radu:

„Keď dostaneš kŕč kludne zjedz 4ks týchto soľných tabliet naraz (1000mg sodíka), mne to v Edmontone počas PTO preteku pomohlo.“ (pretek kde kŕčovali všetci rad za radom s blumenfeltom atdˇ. Sam skončil nakoniec 4-ty.)

Háďžem do seba 4ks tabliet ktoré mi ostali. nemám ich čím zapiť, takže pehĺtam nasucho. Prekvapivo pomohlo, kŕč sa už nedostavil. Podvedome sledujem aj čas. Obávam sa. Okrem dokončenia preteku bolo cieľom ísť aj pod 10 hodín. (So zdravým sebavedomým si dovolím tvrdiť, že s tým, čo som mal natrénované a ako som sa cítil, to nebol vôbec prestrelený cieľ. Ani na tak ťažkej trati akou je KONA.) Veril som že SUB10 zvládnem relatívne s prehľadom a zaroveň si pretek dokážem celkom užiť. Poznám svoje čísla a viem kde sa v nich nachádzam. Dlhé depá a pomalá cyklistika však spravili mierne (mierne viac) škrty cez „pohodový“ rozpočet. (Cyklistiku som očakával okolo 4hod 40-45min, len tam som „stratil“ 23minút...) každú chvíľu prepočítavam.

„..boha jeho paťo, stačí ti bežať 6:00min/km tempo posledných 6KM aby si išiel pod 10HOD!“

....ako sa to ľahko povie že :-). Podľa výkonnostných testov sa moja AP (aeróbny prah) pohybuje okolo tempa @4:30min/km.. Zabudnite na testy, zabudnite na prahy. Zabudnite na osobáky. Ironman ich občas nepozná. A na Havaji už vôbec nie. Bežím cca tempo 5:10-15, avšak pripočítajte k tomu stále dlhšie a dlhšie kráčanie na občer. + stále pomalšie rozbiehanie z nich... ahaho, zrazu máme rezervu na tempo @6:00min/km minimálnu... bojujem.


39 – 42KM

...posledné 3KM sledujem hodinky každých 100m. Myslím na rodičov s ktorými mám úžasný vzťah, myslím na sestru, na moju priateľku. Na všetkých ľudí, ktorí to doma sledujú, myslia na mňa a podporujú ma. Bežím už v meste. Divákov nevnímam, posledné KM majú ísť samé ale nejdú. Na hodinkách mi pípne 43KM. (Na psychike mi nepridávalo, že som si zapol „bežecky režim“ priskoro, už ako som vybiehal (z extrémne dlhého) depa. To znamená, že kilometrovníky o cca 1KM nekorešpondovali s mojím duševným rozpoložením „čo mám už zasebou a čo presebou“.


43,2KM (42,2KM)

Alii Drive a zrejme najikonickejšia cieľová rovina na svete predomnou. Viem že to už zvládnem. Aj pod 10 hodín. Ale bolelo to. Viac ako som si myslel že to bude bolieť. Nikam sa neponáhľam, chcel som si tento moment užiť. (ako aj čo najväčšiu časť preteku). Nejde to. Telo mi dobre nefunguje, automatom ma tlačí do cieľa. Registrujem lásku môjho života po ľavej ruke ako so slzami po mne kričí, stíham jej zamávať s päsťou vo vzduchu.

„Dal som to!“.


Dobieham do cieľa s výsledným časom 9HOD 55MIN. Maratón za 3hod a 36min. Tempo niečo málo cez @5min/km. 59.miesto v AG / 220 na štarte / 193 dokončených pretekárov. (100.miesto celkovo / 2318 pretekárov/iek z DŇA 1.)

"Som šťastný. Prešťastný..."

Všetko čo som chcel v čo som dúfal som si splnil. Viem, že z hľadiska času mám na viac, ale to je nepodstatné. Na prežitie ďalších emócií a rozjímania nieje čas. Telo vypína, úžasný dobrovoľníci ma berú pomocou vozíčka do medicínskeho stanu. Vážia ma. 61,7KG. (S aktuálnym watt per kilo by som mohol ísť aj na tour de france :-))... Ešte pár hodín dozadu som stál o pár stoviek metrov na štarte v plnej sile, so 68kg.


Som totálne prehriaty, dehydrovaný, dokŕčovaný, tŕpnu mi chodidlá, ruky aj tvár. Pijem kolu, ktorú po pár minútach vyzvraciam.

Nikdy viac.“

Často zvyknem dostávať otázku, ako sa cítim a aké emócie zažívam po dobehnutí do cieľa... Keby mala byť odpoveď bezprostredná a úprimná, po ironmanoch (ktorých som absolvoval 3-och) to bol vždy pocit - "toto je to umieranie?"... aj s mojou kvetnatou slovnou zásobou nedokážem opísať stav, v ktorom sa vtedy nachádzam. Tak mi býva zle, tak to bolí.



 

EPILÓG:

Majstrovstvá sveta v Ironmanovi na Havaji doručili presne to, čo sa o ňom šíri. Presne to, pre čo som tu prišiel. Tento deň bol čerešňou na torte, ktorú som mal možnosť piecť a zároveň z nej koštovať posledných 5 rokov môjho života. Triatlon a Ironman bol pre mňa školou života, akú by som ja osobne nikde inde nedostal. Ako to boli kedysi hory. To kým som, verím že hodnotým, zásadovým, cieľavedomím a zdravo sebavedomým človekom, je najmä vďaka športu a ceste, ktorú som pri dospievaní absolvoval.


A vďaka športu viem ešte jedno:

"Pokiaľ si niečo zaumienim, nech je to v živote čokoľvek, začnem hladať spôsoby ako to dosiahnúť a vytrvám, viem že to dosiahnem."

...a dosiahneš to aj ty, lebo kde je vôľa... a však to poznáš (-:

"TRIATLON. ĎAKUJEM."

Taktiež Ďakujem všetkým tým, ktorí boli sučasťou tejto mojej “malej” triatlonovej “journey”.. v skutočnosti bola omnoho väčšia, ako “len” 3.8KM 🏊🏻‍♂️, 180KM🚴🏻, a 42KM 🏃🏼…keď človek verí, ide si za predsavzatým, vytrvá, vesmír sa mu nakloní neuveriteľnými spôsobmi.

.Je čas sa posunúť ďalej... či?


„pre všetky párty, na ktorých som nebol...“
„pre všetky drinky, ktoré som nevypil...“
„pre všetky peniaze, ktoré som nezarobil...“

...stálo to za to.


COMPRESSPORT, UVEX, PosAm, NEXO HB, KALIFORNAN, KOMPLEXX-GROUPE, Milk-Agro, HENEKEN, Marva, Bodyworld, 2XU, Suunto, Redbull SK, TRI 2 FLY


PS: Sam Laidlow v sobotňajšom preteku mužov obsadil 2.miesto PRO s časom 7hod a 43min, (a urobil cyklistický rekord 4hod4min)... Clement Mignon obsadil 9.miesto. Sam-a som takmer počas celého maratónu mal možnosť sledovať a hlásiť mu rozostupy... čo je omnoho podstatnejšie, mal som možnosť spoznať ho ako človeka. Zažiť na vlastnej koži, akým (aj úspešný človek ako on - vo svojom obore) je prakticky "neobyčajne obyčajným." Mal som možnosť sa ešte viac utvrdiť v silu mentálnej stránky, prístupu k životu a myšlienok.

To, čo sa deje v týchto dňoch a čo môžem sledovať z prvej ruky je na podobne dlhý článok ako ste práve dočítali. Obyčajný priemerne talentovaný chlapec, sa stal triatlonovou hviezdou svetového formátu prakticky zo dňa na deň. Naše "CONDO" navštevujú triatlonisti ako Sebastian Kienle, Joe Skipper, Cameron Wurf aby mu prišli poblahoželať. Partnerské ponuky, spolupráce, sponzorstvá v XYXYXYXY sumách sa ozývajú zo všetkých strán...

"Život vie byť nevyspytateľný, ale dopraje najmä tým, ktorí idu šťastiu a úspechu v ústrety."

2 comments

2 Comments


Pato, klobuk dole... napisal si to naozaj uzasne, cele som to prezival, ako keby som tam bol s tebou a videl to v pramom prenose... som na teba naozaj hrdy, nelutujem ani to, ze som si kvoli tomu vytvoril konto na instagrame 🤪 (poznas moj nazor na soc. siete), aby som si mohol pozriet a vychutnat tvoje nadsenie a lasku k sportu... tesim sa na skore stretnutie a este dodatocne GRATULUJEM k zasnubeniu 👍💪

Like

Wau, obdivuhodné. Slzy v ociach, trpela som s Tebou. Dal si to krasne a popisal uzasne. Blahozelam a

Like
bottom of page