15.10.2022
Pristávame v St.George. Zažívame malú šokovú terapiu. Krajina Mars. Púšť, piesok, skaly, sucho. Unikátna krajina - iná. Možno by sme jej inakosť ocenili v prvom momente viac, keby sme pred pár hodinami neopustili Havaj. Big Island nám učaroval, priniesol do života viac, ako sme čakali. “Kai Lei”, naša hostiteľka a Havajčanka nám s Kristínkou pri odchode oznamuje:
“Your personalities belongs to this island.”
Asi niečo na tom bude.
16 - 26.10
Od prvého dňa príchodu štartuje 10 dní snahy o čo najlepšie pripravenie tela na ďalší pretek. A nie obyčajný, ale ďalšie Majstrovstvá sveta. Na tie človek nechce nikdy nastúpiť spôsobom “..však aspoň sa zúčastním”. Vedel som, že to bude náročné. Ironman na Havaji (absolvovaný necelé 2 týždne dozadu) z človeka zoberie viac, ako “len” zlezené nechty na nohách. Z pôvodne plánovaného popretekového oddychu (ktorý mal trvať 3-5dní), bolo nakoniec 10 dní bez akejkoľvek športovej aktivity…
“Havaj nám učaroval.”
…prvé tréningy po 10-ich dňoch boli také, ako keď v januári nabiehate po vianočnej a novoročnej pauze do procesu. Našťastie telo spolupracuje s mindsetom, netrvá dlho a cítim sa opäť dobre. Na bicykli absolvujem väčšinu tréningov so starým známym frantíkom-profíkom z Havaja s Clementom Mignon-om (9-ty.na Havaji celkovo). Nohy prekvapivo fungujú, nechávam im teda voľný priestor a užívam si trénovanie v kvalitnej spoločnosti a v unikátnom prostredí (aj keď takmer každý tréning je vysoko nad mojím “bežným” jazdením viď.napr.foto).
Plán je jasný, 29-ho pretekám, mám cca 7-9dní na aktiváciu/vyladenie a aspoň pár “rýchlejších” tréningov, následne 2-3dni oddychovejšie a dúfať, že 29.10. nepodám výkon, z ktorým odídem sklamaný.
Tréningy ubiehajú dobre, avšak jedno ma trápi. Spánkové údaje, regenerácia a HRV majú ďaleko za ideálom. Noc čo noc sa nedostávam cez 50% adaptácie na záťaž, regenerácie alebo nedajbože k číslam srdcovej variability (HRV) spred Havaja. Metabolicky som unavený, svalovo evidentne nie.
"Deň D bude otáznikom."
26.10 (utorok)
...ďalší dôvod na radosť a úsmev. Tá (minimálne v mojom prípade) je skutočná len vtedy, keď je zdieľaná. Ku mne a Kristínke (po Havaji mojej už nielen priateľke ale budúcej #wajfy :)) sa pripája ďalšie Slovenské osadenstvo.
Matúš Mirossay - bývalý profesionálny cyklista a momentálne jeden z najlepších Half Ironmanov na SVK.
Ďuri Polák - jeden z najlepších bežcov slovenskej triatlonovej scény, s ktorým sme si už čo-to odpretekali. (Obom sa nám vydaril pretek vo Varšave, kde sa mu podarilo do Utahu kvalifikovať). Ďalej prišla jedna z najhlavnejších tvári slovenského triatlonu a hlavná persóna 3NT Zajo (Peter Králik). A na záver to najlepšie samozrejme, celá moja La Família :).. o dobrú náladu, najbližšie dni budeme spolu share-ovať takmer všetko. Nálady, emócie, prípravu, ubytovanie aj výlety.
Posledné dni už WHOOP ani nesledujem. Prístup k preteku taktiež prehodnocujem. Z posledných tréningov cítim absenciu bežeckej rýchlosti. Naopak v bazéne aj na bicykli som dokázal tlačiť/plávať príjemné tempá.
“Skúsim plávanie aj cyklistiku pritlačiť a na behu uvidíme.”
Nemám čo stratiť. Na tejto tažkej kopcovitej trati sa osobáky nerobia, môžem len prekvapiť zhladiska výkonu a poradia.
29.10.2022 - SOBOTA - RACE DAY -
Budíme sa do chladného rána. Extra chladného. Posledné 4-ri dni prišlo k rapídnemu ochladeniu, s chalanmi vstávame o 5:00, teplomer ukazuje 6 stupňov Celsia. Pláva sa v neďalekom národnom parku/rezervoári vody, ktorého teplota bola ešte týždeň dozadu 21 stupňov. Dnes organizátor oznámil 16,8C.. "Bude sranda."
Do depa prichádzame o 7:15, moja veková kategória štartuje opäť ako jedna z posledných. O 9:00. Je výzvou vydržať celý ten čas aspoň trochu zahriaty. (Telo mi hreje najmä srdco pri pohľade na východ slnka pred štartom prvých vĺn). Ďalšou z veľkých výziev bude po plávaní zvolenie správnej voľby oblečenia na cyklistickú časť. (Triatlonisti nemôžu využívať externú podporu ako cyklisti, na trati máme vyznačené tzv. “Littering zones” na odhadzovanie odpadu, avšak akonáhle tam odhodíte bundu/návleky/vestu/čiapku, už ju viac neuvidíté. Mimo týchto zón je akékoľvek občerstovanie/odhadzovanie čohokoľvek penalizované). Volím stratégiu “na ľahko”. Na cyklistike plánujem byť agresívnejší, snáď sa zahrejem… bola to dobrá stratégia.
PLÁVANIE - +-1900m, teplota vody 16.8C - 30:15min -
15 minút pred štartom hádžem do seba kofeínový gél a vrhám sa do davu ružových čiapiek. V kategórií 25-29 štartujte 355 pretekárov. Každý jeden z nich úspešne prešiel kvalifikačným procesom na niektorom z predošlých pretekov Ironman 70.3 v tomto roku. Nie sú to “občasní triatlonisti”.
Radím sa cca do polovice. (tak nejak odhadujem svoje tempo vrámci tejto “elity".) Píp,píp,pííííp zaznie klaksón a vbieham do vody. Štartujeme už klasicky, ako býva zvykom , po vlnách po 10-ich každých 20s. (Na Havaji to bol už dnes raritný hromadný štart z vody = zážitok).
Od začiatku nastavujem vyššie tempo, studená voda nepridáva na komforte, ale sústredím sa len na frekvenciu záberov, ľahký prenos a pravidelné dýchanie. Nemám čas vnímať okolie. Pláva sa mi dobre, z polohy vo vode už dokážem vycítiť, či plávam (na svoje pomery) rýchlo alebo pomaly. Takéto tempo (pocitovo) som sa doposiaľ odvážil plávať iba na šprint triatlonoch (750m plávania)
Vybieham z vody. Hodinky ukazujú 1980m tempo @1:31min/100m čas 30:15min. Čísla nie vždy odrzkadlujú kvalitu výkonu. Čas síce nie je osobákom, avšak viem, že sa jedná o jedno z mojich najkvalitnejších plávaní. (V porovnaní s časmi PRO + mierne dlhšou plaveckou traťou a nie príjemnými podmienkami. Napr. Ďuri - ktorý je aj veľmi dobrým plavcom nielen bežcom, mi vo Varšave naložil na plávaní 4min. Dnes len necelých 30s.)
Hor sa “rýchlo” sa zahriať na cyklistiku.
T1 (transition 1: plávanie-bicykel)
…”rýchlo”. O depách písať nezvyknem. Nie som v nich najrýchlejší, ale ani zďaleka najpomalší. Taký priemer, v depách sa pretek nevyhrávajú, len prehrávajú a niekedy sú dlhšie, inokedy kratšie. Žiaľ, toto depo sa zapíše ako jedno z najhorších v mojom podaní...
Vybieham z vody, ruky a nohy mám skrehnuté, ale hlava mi pracuje dobre. “Trielim” cez dlhé depo (3600 pretekárov v daný deň na štarte) k mojim taškám. Pribieham k môjmu racku/číslu v prvej sekunde ho neviem nájsť (nič ojedinelé). Žiaľ, v danom momente prebieha okolo mňa ďalší pretekár s krikom “those f*ckers changed the racks!!!” a kompletne ma vyvádza z miery. Spontánne reagujem a "trielim" späť na začiatok rackov, kde sa nachádzajú info tabule s číslami, ktorý pretekár má v ktorom rade zavesené svoje tašky…
“Preboha však to nie je možné! Nemohli bez nášho vedomia poprehadzovať tašky!”
...veru nemohli. Ani neprehádzali. Tabuľa ukazuje ten istý rad a ten istý rack s mojím číslom, v ktorom som hľadal. Opäť “trielim” naspäť a nachádzam môj “bag” presne na mieste, kde som ho prehliadol. Fasa, 90s v čudu. Ďalšie 10-ky sekúnd strácam pri vyzliekaní neoprénu (skrehnuté ruky a nohy), obliekaní ponožiek a dávaní si plastového sáčku pod triatlonový dres (moje jediné opatrenie proti zime a vetru). Naskakujem na bike, hodinky pípnu 6:30min T1…toľko som nemal ani na Ironmanoch. Nuž, učíme sa celý život.
CYKLISTIKA: 90KM (1280m) - 2:17hod - 39,5km/h avg., 265W.avg (275W NP = 4.1W/kg)
90KM absolvujeme v jednom okruhu. Podľa štatistík trate z predchádzajúcich pretekov (Ironman v St.George má pomerne dlhú históriu) by mala priať silnejším cyklistom.
Verím, že pokiaľ som sa niekým za posledných pár rokov tréningu stal, tak práve solídnym časovkárom.
Naskakujem na moje jedinečné custom painted Cervélo P3X (žiaľ not sponsored stuff, PS: mimochodom na predaj :-) a od začiatku nastolujem z pred pár dní predsavzaté. Teplota ovzdušia je cca 9C, avšak okrem prstov na všetkých končatinách veľmi nemrznem.
Prvých 60km je po zvlnenom teréne, extrémne rýchle zjazdy a kratšie stúpania.
Pocelý čas predbieham davy cyklistov, tlačím nízku/silovú kadenciu okolo 72-80 ot./min.
Zima mi vyhovuje, do “piecky” prikladám len formou gélov. Na cyklistike ich skonzumujem 8ks (z toho 2 kofeinové). 240gramov sacharidov / 960 kcal. Pijem len cca 1l vody (1500mg sodíka). V chladnom počasí a suchu mi viac netreba. Každých 10km mi pípajú normalizované watty a priemerná rýchlosť (s číslami som nadmieru spokojný).
Prichádzam na 65-ty KM do miesta, kde sa triedi tzv. “zrno od pliev”. Čaká ma scénické stúpanie v Národnom Parku “Snow Canyon”. 7km a necelých 400m, žiadne extrémne čísla, avšak prvé 3km sú tiahleho charakteru, až záver sa postaví.
Na posledných 4,5km spravíme takmer 300 výškových metrov s pár strmšími úsekmi. S časovkárskymi špeciálmi a väčšími prevodníkmi to dá zabrať.
“Tu to rozbalím!” (Vravel som si počas predchádzajúceho týždňa)
Väčšinu kopca sa snažím ísť zaľahnutý, až kým sa nedostanem k hornej časti a strmším pasážam. Nohy už majú čo-to nakúpené.
Necítim až takú silu, ako som cítil pri posledných intervalových tréningoch práve na tomto kopci s Cleméntom. Ale to je asi prirodzené, mám za sebou už cca 100min tempovo-silového effortu.
Kopec si lapujem, 17min:15s @292W avg. Nechal som v kopci všetko, niesú to čísla zo začiatku leta ale nemám čas viac rozjímať.
Zalahávam až vizorom lýžem predlaktia, čaká ma 12KM zjazd do mesta. Ultrarýchly maximálne netechnický zjazd. Takmer priamka dole. Svoju zjazdovú techniku v ňom neuplatním, ale železné gule áno (:.
12km absolvujem s priemernou rýchlosťou 62km/h (max 85km/h). Vbieham do mesta, kde nás vítajú davy divákov.
Atmosférou som ohromený. “Land of Endurance.” Tým sa tu píšia. Už chápem prečo.
Cyklistiku absolvujem za pre mňa prekvapivých 2hod 17min.
Pred pretekom som očakával čas medzi 2:20-25hod.
Dosahujem 135-ty najlepší cyklistický čas (vrátane PRO) z 3600 kvalifikovaných pretekárov.
(Vnútorná výhovorka ohľadom Havaja zatiaľ teda bokom), hor sa “do otáznika”!
BEH: 21,2KM (280m) - 1:28hod - @4:10min/km
Vybieham z depa. Čakajú nás 2 kolá po 10,5km. 5km do kopca a 5km z kopca (v jednoduchosti povedané. St.George je známy svojou náročnou bežeckou traťou - na cestné polmaratóny). Prvý cieľ mám splnený, podať kvalitu na prvých dvoch disciplínach. Tretia je otáznikom.
Nie som bežec. V behu mám najväčšie rezervy (aj priestor na zlepšenie). Pokiaľ chcem podať (vrámci svojích možností) dobrý výkon na polmaratónskej trati, musím sa na neho adekvátne pripraviť. Tentokrát to situácia nedovolila, Havaj bol prirodzenou prioritou. “Bežecké sebavedomie” teda veľké nemám. Tempá @4:00 a rýchlejšie som behával naposledy, tak 8 týždňov dozadu. (V júni vo Varšave sa mi podarilo bežať (vrámci IM70.3) polmaratón za 1:24hod (@4:05min/km), v auguste na Collins Cup-e 18km v rovnakom tempe.)
Z depa vybiehame rovno do kopca. Ten sa po 500m zmierňuje a čakajú má 3KM do tiahleho kopca. Potom motanica cez golfový areál, 1KM po tráve a zbeh do mesta.
Bežím na pocit, (hrudný pás na pretekoch nepoužívam). Bežím kontrolovane, stíham si užívať atmosféru, celú trať (okrem golfového ihriska) lemujú davy fandiacich ľudí.
“Takto majú vyzerať majstrovstvá sveta do psej matere!”.
Občerstvujem sa minimálne, počas polmaratónu konzumujem len 1ks gélu + zapíjam na občerstvovačkách Red Bull s kolou. Pri výbehu mi pípali KM cca 4:15-25min/km, pri zbehu 3:55-4:05min/km. Na obrátke do 2-ho kola hádžem do seba 2ks soľných tabliet. Je zima, ale prevencia nikdy nie je zlá.
Nabieham opäť do strmšej časti kopca, už chutí menej. Avšak kríza v nedohladne, držím si rovnaké tempo ako v prvom kole aj keď cítim, že nohy dynamiku nemajú. Ani silu. (Vlastne od začiatku behu ju nemali. Silový blok som ukončil taktiež 8 týždňov dozadu. Čo je dávno. Takže do kopcov len cupitám.)
“Keď zvolním, dobehnem zvyšné kiláky v pohode v tempách @4:10-15”… (ale životný postoj #expectmore #fromyourself také nedovolí. :-)
Mierne (vrámci svojich možností) zrýchlujem, kiláky pípajú okolo @3:50-55min/km. 19-ty dokonca @3:45. Ani neviem ako a mám pred sebou posledný kilometer… posledný kilometer na Majstrovstvách sveta v Ironmanovi 70.3.
"Takto som sa chcel cítiť na Havaji posledný kilometer :))". (avšak to by pre mňa zrejme dnes nemal až takú hodnotu ako má)
Vybieham na červený koberec. Majstrovský. Druhýkrát v živote. Červené koberce sú úžasne, ale nebudeme si klamať, tie Majstrovské a Ironmanovské majú trochu odlišnú atmosféru…
Prebieham cieľovou čiarou, “You are the Ironman Patrick!” Počujem po 10x. (7x polovičný IM a 3x dlhý IM) Registrujem svojich najbližších. Rozširujú mi úsmev na tvári ešte viac.
S výkonom som maximálne spokojný. Viac som očakávať (tobôž 3 týždne po Havaji) nemohol. Až na prvé depo (teraz po preteku ma mrzí ešte viac) sa jedná o jeden z mojich najlepších výkonov na tratiach polovičných Ironmanov. Čistá radosť, podať ho na tomto preteku, na tejto ikonickej trati.
Majstrovské preteky v sérií Ironman sú benchmarkom. Práve tu, v tejto sérii sa stretávajú tí najlepší. Po 2-och rokoch serióznejšieho tréningu si môžem povedať, že patrím medzi top 100 najlepších Ironman (59-ty v KONE) a Ironman 70.3 pretekárov vo svojej vekovej kategórií na svete. “Hard work pays off”… ale bez slovíčka "smart" a ochote a podpore od správnych ľudí okolo mňa, by to tak rýchlo zrejme nešlo.
Či som na posledne týždne hrdý? Neviem, (asi áno). Či som hrdý na celú cestu? Nepochybne. Škola - ako byť samoživiteľom, športovcom, vlastným “manažérom” a marketérom súčasne v jednom čase mi dala omnoho viac než týchto pár čisiel, ktoré sú “len” jedným z výsledných produktov tejto cesty.
“Zo začiatku Vás budú spochybňovať, avšak keď vytrváte, zrazu prídu otázky: “A čo ďalej?” …v tom momente viete, že ste to zvládli.”
@frizee
Takže…”What’s next?”… dobrodružné srdce plné výziev a nápadov len tak nezhasne. Pokiaľ ťa to zaujíma, sleduj môj profil @ptrik.p na Instagrame pretože #thejourneycontinues
Ďakujem všetkým partnerom a sponzorom. Bez Vás, by táto "lodička" plachtila zrejme už iným smerom.
PosAm, NEXO HB, COMPRESSPORT, KALIFORNAN, KOMPLEXX-GROUPE, Milk-Agro, UVEX, Heneken, Marva, Bodyworld, 2XU, Redbull SK, TRI 2 FLY