..Rok a pol. Doba, kedy som sa naposledy postavil na štart preteku organizácie Ironman. (IM70.3 OMAN - február 2020). ...Dva roky. Doba od mojej premiéry na kráľovskej vzdialenosti triatlonu (IM BARCELONA - október 2019). Odvtedy “na páse” už len 6 zrušených/preložených IM a IM70.3 závodov. Tréningových hodín a kilometrov neubúdalo, skôr naopak, avšak chvíľ, keď motivácie do systematického a nepretržitého trénovania bolo pomenej, taktiež núdza nebola. Zostávalo len dúfať, že deň, kedy budem môcť otestovať transformáciu, ktorou si moje telo za dané obdobie prešlo, raz príde… a prišiel, i keď trochu neplánovane.
Prečo Mallorka?
11.8 som mal odlietať do Astany na svojho v poradí druhého veľkého Ironmana. 6.8 (10dní pred pretekom) Obdržím email.. “important announcement…” ďalej čítať ani nemusím. Prepadnuté letenky a ubytovanie zďaleka netvoria primárnu trpkosť z daného momentu…
Spontánne sa prihlasujem na Challenge Šamorín (vzdialenosti polovičného ironmana), ktorého sa mám zúčastniť o necelé 2 týždne… ako to dopadlo, ľudia, ktorí sledujú moju “TRI-cestičku”, vedia. Katastrofálne plávanie, zvracanie ako počas neho, tak počas cyklistiky, vyústilo v prvé DNF. Na chuti nepridalo, z trpkosti neubralo. Pár dní na to mi vyskočí reklama na Instagrame: “IRONMAN sa 16.10 po rokoch vracia na svoju legendárnu trať do srdca Stredozemného mora - Pearl of Mediterranean sea - Majorca🇪🇸”.
V momente prehodnocujem a prepočítavam...6 týždňov do preteku = 2x 2 týždne “práce”, medzi tým 5 dní adaptácie a na záver týždenný taper. "Tooooo by šlo..." Platím registráciu, balím trenažér, časovku, cesťák a padám na “minisústredenie” do malebných Čičman. Po týždni nakoniec zostávam na celé dva. Tých +-25hod tréningu týždenne tam človeku ubieha o niečo ľahšie…, resp. ani nie tak tréningu než času na samého seba, kľudu, a tým tak hlboko spojenú a potrebnú regeneráciu.
Odbajkované množstvá, odplávaný základ, odcvičené čo bolo potrebné a odbehané (konečne!) taktiež celkom slušne, bez známok problémov z predošlých zranení. Pretek nezrušený, a tak 10.10 nastupujem aj s coachom (Sisa Č.) do lietadla. Teším sa ako malé dieťa z nového Gogovho videa... ono... ja fakt zrejme čoskoro odštartujem!
5dní do preteku:
Týždeň do preteku uplynul (ako zvyčajne) ako voda. Kritické časti cyklistickej 🚴🏽 trate prejdené, hlavný kopec ⛰ a zjazdy oživené. Počas posledných bežeckých 🏃🏻 tréningov sa cítim (po dlhej dobe) veľmi komfortne. Váha za posledné 3 týždne zredukovaná na cca 66-67kg (moja ideálna preteková váha)...
...a pocity? Prekvapivo výrazne odlišné oproti tým bežným "predpretekovým" pocitom. Tobôž zpred dvoch rokov v Barcelone. Menej stresu, menej trémy, viac komfortu, z čoho som sám prekvapený, kedže takýto typ “predpretekovej sebaistoty” v povahe úplne nemám. Prvé 🦋 prichádzajú až v pretekovú noc, ktorá je takmer bezsenná (ako vždy). Plná myšlienok, predstáv, rekapitulovania stratégie a následnej vizualizácie celého pretekového dňa. Od A po Z…zaspávam cca o 01:00 hod.
- RACE DAY - IRONMAN MALLORKA -
”It’s time to rise.”
5:30 - Budík. 6:00 - Už tlačím kalorickú bombu v podobe ryžovej kaše Rice Mash z Bodyworldu, k tomu banán s arašidovým maslom a 2ks toastov (jeden so soľou a druhý s medom).
7:10 - Už fúkam 8 (dopredu) a 9 (dozadu) barov v depe do môjho nového Cervélka, s ktorým sme si už tento rok čo-to zažili (za necelých 10 mesiacov najazdených 14500KM / 450hod)..., aj preto spontánne rozhodovanie nad absolvovaním Ironmana na Mallorke bolo relatívne rýchle a jednoduché. Ťažká cyklistika sľubujúca vyššie prevýšenia, tak ako je to pri pretekoch Ironman série vo zvyku + na Mallorke som už čo-to za posledné roky odjazdil. To v kombinácii s mojou aktuálnou cyklistickou formou (...keďže behu tento rok veľa nebolo) mi dávalo štipku nádeje, na nejaké to zamiešanie kartami (...aj keď viem, aká konkurencia sa na závodoch v Španielsku pohybuje a čoho je nielen ich "triatlonový národ" schopní)... tam by to išlo... “ako ryba vo vode.”
Stravovacia stratégia nasledovná:
1bidón: 10 gélov HIGH5 z Bodyworldu + voda v (650ml), z ktorej budem “cuckať” cca každých 10min
2bidón: iontový nápoj (750ml) + (ďalších 5x500ml, ktoré zoberiem z občerstvovacích staníc)
1x banán, 2x Marva Čokohanka, 2x Nutrend Endurance tyčinka, 6ks soľných tabliet, 4ks gélov HIGH5 (2x kofeín) + na beh 2ks soľných tabliet a 4ks gélov HIGH5 AQUA na vodnej báze.
7:30 - Všetko prichystané, naťahujem môj novučičký neoprén 2XU Propel Pro, lúčim sa s perfektným support tímom (priateľka Kika, coach/segra Sisa, chalani z T2F Šimi, Kubi, Andypu - radosť ich tu mať takto pokope) a smerujem počas motivačného a emočného príhovoru Mikea Reilly-ho (IM moderátor) do davu stoviek spolubojovníkov (2000+ pretekárov na štarte vrátane IM70.3 a Bike-Run kategórií).
Sektor "sub"60min, kde dúfam, že (síce stále ako “swim-potatoe”) už aj patrím… odznie výstrel a pretekári postupne vbiehajú za vychádzajúceho slnka do čírej vody Stredozemného mora.
Hrdo sa vynímam vo svojej zlatej plaveckej čiapke “AWA GOLD” (označenie pretekárov, ktorí sa umiestnili v minulom roku v TOP1% vrámci svojej AG) a pomaly sa posúvam na rad, keď tu zrazu niečo… pohľad mi zamrzne na mojom ľavom kotníku…....*chvíľa ticha…........**dlhšia chvíľa ticha.......
“Paťo ty chuju, skoro 2 roky si nestal na štarte, ale TOTO sa ti NEmohlo podariť!!!“ ako zmätené kura sa zvrtnem na päte a šprintujem ala Patrik Tyson Gay opačným smerom narozdiel od všetkých ostatných…
Patrik Chuju (oficiálne meno Čurila) totižto takmer odštartoval svojho druhého Ironmana v živote bez meracieho čipu... nekonečné minúty paniky, výkrikov, hľadania Kiki (budúca nastávajúca) v dave divákov (v šere a bez dioptrií - 2.5 a 2.75 - kto ma pozná, vie aký som "jastrab"😅)... zrejme len fanúšik grotesiek si vie predstaviť, aký typ scénky prebiehal… to neopíšeš. Zmätená Kika čakajúca, že jej "veľký" (172cm aj s podrážkami) hrdina vybehne z úplne inej strany davu len nemo pozerá ako jej v priebehu pár sekúnd trhám ruksak z chrbta, vyťahujem čip, lepím si ho na členok, a s rukotom o ženských pohlavných orgánoch (slušne povedané) šprintujem späť do svojho koridoru... warmup✔️
PLÁVANIE:
Po predchádzajúcej skúsenosti ani neviem ako a letím do vody “YOYOYO späť v hre!” a som v polovici prvého kola (2x 1,9KM s cca 100m výbehom cez pláž). Od začiatku sa mi pláva veľmi príjemne, idem si svoje, neprepaľujem, plavecký štýl som po dohovore s novým plaveckým trénerom Michalom Navarom zvolil jednoznačný = frekvenčnejší. "Dýchaj, pretáčaj ruky, ľahký prenos, vysoko panva"… a furt dookola. Vybieham z vody v prvom kole, pozerám na hodinky vidím 1950m, čas 29:20 a to som sa ani nevytrápil - pecka! Obieham krátku časť po pláži, za “YOYOYO”-ujem smerom k mojej partičke a skáčem do druhého kola. V ňom sa už viac predieram cez pomalších plavcov, ktorí ešte bojujú v prvom kole, ale opäť sa snažím sústrediť na zaužívané z prvého kola.
Ani sa nenazdám a vyliezam z vody. Pozriem na hodinky - 3950m 59:40min, tempo 1:30/100m to beriem! (V bazénoch tak plávajú 10 ročné deti viem, ale na “starého člapkajúceho sa druka” to je zatiaľ celkom obstojný výkon.) Vbieham do obrovského depa, ktoré ma samo o sebe cca 1km (2000+ bicyklov) a hor sa na to, prečo som primárne tu. Až teraz začína “skutočná robota/zábava", na ktorej najviac pracujem...
- Oficiálny čas 1:00 hod | 1:33m/100m | 16th.AG / 165overall -
..pocity a dojmy v DEPE po plávaní:
CYKLISTIKA:
Hor sa na 180km cyklistiky, ktorá pozostáva z dvoch častí. Prvý okruh (90km) máme spoločný s polovičným ironmanom, v nej sa nachádza hlavné stúpanie. Zvyšných 90km máme v dvoch 45km okruhoch viac na juhu ostrova, ktoré už nezahŕňajú žiadny výraznejší kopec, avšak pomerne veľké množstvo zvlneného terénu a o niečo menej kvalitného asfaltu. K cyklistike by som ešte rád dodal: to ako sa posledné mesiace cítim na bicykli je primárne zapríčinené bežeckou absenciou. 4 mesiace v roku 2021 som bol kvôli zraneniu kolena absolútne bez behu… sedieť na bajku sa dalo. Tak som bajkoval. Cvičiť v gyme sa dalo tiež. Tak som cvičil. (1x v živote pod taktovkou fyzioterapeuta Lukáša Hačkuliča vykonaná zimná silová príprava v priestoroch ITC). Táto kombinácia mi v priebehu necelého pol roka vypracovala cyklistickú výkonnosť do čísiel, aké som mal vo zvyku sledovať doposiaľ len na Youtube u svojich vzorov. (..Ok no takmer..) Cyklistika je na dlhých triatlonoch veľkým artiklom, veľa som jej obetoval a preto som si na ňu veril.
Prvých 20km po rovine, zalahnutý po nábreží pritláčam trochu viac, nech do hlavného kopca vchádzam v čo najmenšom dave lepších plavcov ale slabších cyklistov. Od 20-30km nás čaká hlavné stúpanie, z Pollençy na Col de Femenia, ktoré má dĺžku cca 9km a prevýšenie 600m. Plán tlačiť okolo 270-280W som prehodnotil po prvých pár minútach, keď ma predbehlo cca 10 pretekárov (asi väčšina z polovičných ironmanov) a nohy sa v tom cítili až priveľmi komfortne. Stúpanie ⛰ 32min - 298W avg. bolo o niečo viac než som plánoval ale nohy išli, rezervy by tam ešte bolo, tak prečo nie...
Nasledoval technický zjazd plný šikán a neprehl'adných 180 stupňových zákrut…”ako ryba vo vode”…
Zjazd z Lucu mám viackrát zjazdený. V kombinácií s novými Vittoria galúskami a pretekovým adrenalínom mi ešte teraz behá mráz po chrbte, keď si pri písaní na neho triezvo spomeniem… cyklistická balada. Nebezpečná, ale úžasná…
(Segment na strave hovorí sám za seba.)
Zvyšných cca 45km prvého 90km kola bolo po rovine s krátkymi stúpaniami a klesaniami. Celý čas idem prakticky sám, len obieham pomalších cyklistov.
Po čase zaregistrujem, že sa v udávaní tempa striedam so starším chlapíkom na vyblýskanom Argone. Nohy má raz také ako ja (lýtka aj 3x), takže asi nie som v zlej spoločnosti. (Nakoniec zisťujem že sa jednalo o jedného z PRO atlétov, ktorých na Mallorke štartovalo veľké množstvo - 85.)
Držím sa stravovacieho plánu. Je teplejšie ako tvrdila predpoveď, takže dbám ako na gély, tak na pravidelné dávkovanie soľných tabliet (každých 30min - 1ks). Čo sa týka výkonu, pohybujem sa v rozmedzí od 240 - 260W, v tiahlych kopcoch miestami trochu viac, v zjazdoch a po miernom vetre zas menej…
Všetko ide ako po masle, exekuované podľa “nočných” predstáv, až na jednu vec… z dôsledku COVID opatrení, na občerstvovacích staniciach dostávame len balenú vodu. Balenú vodu v mäkkých!!! plastových fľašiach nie bidónoch. Po tom, čo mi vypadla hádam 5.fľaša v poradí zo zadného košíka, už ani nedúfam, že mi tam nejaká vydrží viac ako pár kilometrov po občerstovačke.
Po každej občerstvovačke vždy do seba nalejem čo najviac sa dá a až potom ju odložím dozadu s vedomím, že tam aj tak dlho zrejme nepobudne. Za celú cyklistiku som tým pádom prijal niečo málo cez 2 litre vody, čo je na takmer 5 hodín tempového úsilia v 24°C veľmi málo. Akú to bude mať dohru som vedel, že sa dozviem v nasledujúcich hodinách.
- 179KM | 1750m⛰ | 4:53hod | 36,5km/h avg. | @238W avg. (249W NP) | 4th.AG / 59. overall -
BEH
...človek nemusí byť odborníkom na triatlon aby vedel, kde sa láme chlieb preteku s názvom IRONMAN. Maratón je dlhý beh. Vie byť epopejou, ale aj galilejami aj sám o sebe. Nie to ešte po takmer 6-ich hodinách záťaže.
Absolvovaný mám len 1 maratón (vrámci IM v BCN). Moja bežecká príprava v roku 2021 mala ďaleko od ideálnej. Do dnešného dňa mám nabehaných necelých 900km… čo je žalostne nízke číslo na maratónca… tobôž s nejakými ambíciami. Avšak posledné týždne to išlo. A veľmi dobre! Koleno funguje, slabiny taktiež a metabolizmus v sebe tie hodiny tréningov nepochybne má. S týmto nastavením som do toho išiel s "rešpektom, ale sebavedomím" zároveň.
4 kľukaté kolá v meste Port dAlcúdia po cca 10km s množstvom 90 a 180 stupňových obrátok vo mne nevytvárali tak veľkú obavu, ako ten usmievavý oskar s modrou oblohou nad hlavou. Teplo neznášam dobre, naopak chlad áno. V októbri máme na Slovensku 12°C, tu predpovedali na pretek 19°C a poloblačno… nakoniec z toho bolo 24°C a vypekačka na slnku. Nuž, podmienky máme všetci rovnaké, choď si svoje Paťo a s RO-ZU-MOM!
S rozumom rozbieham prvý kilák, hodinky mi pípnu 4:16min… (Patrik Chuju po dvoch rokoch na pretekoch s novými Alpha Fly-ami na nohách ((((:… našťastie rýchlo dostávam rozum, výrazne spomaľujem a celé prvé kolo myslím na to, aby som išiel čo najľahšie.
"Pevný trup, vysoký postoj, kratší kadenčnejší krok, mierny predklon, zväsené ramená, voľný trapéz / brada / sánka.." Stratégia bola nasledovná:
1.kolo - čo najlahšie ako sa len dá
2 a 3.kolo - tu začína tvoj bežecký pretek
4.kolo - brate 10km už prežiješ aj keby nechceš… (:
Prvých 15 km sa mi darí držať v priemere od 4:30-4:40min/km, beží sa mi to ako posledné týždne v tréningoch - veľmi ľahko. (pred pretekom som tajne dúfal, že okolo 4:40-45min/km v priemere by to mohlo v dobrý deň ísť..)
15 - 25 km mierne spomaľujem (4:40-4:45min/km) občerstvovačkami (3x na trati) prebieham na vzor patrika langeho z Kony 2018 = každá braná nájazdovým spôsobom (ber všetko tekuté čo sa ďa liať), od koly cez redbull až po svätenú vodu.. každá kvapka, každá kalória dobrá. Support team na trati mi dodáva v každom kole živé kvapky energie, na tých pár sekúnd keď sa okolo nich mihnem sú mi práve oni vyššie spomenutou svätenou vodou... veď povedzte samy (viď.video :)
…poradie ma nezaujíma... teda zaujíma, snívam o kvalifikovaní sa do Kony na Havaj už nejaký ten polrôčik, ale viem, že s mojou aktuálnou bežeckou formou nemá zmysel vedieť prvých 20-30km kde som a ako bežia ľudia okolo mňa. Musím si ísť svoje, iba tak dokážem exekuovať vrámci svojích aktuálnych možností solídny maratón. Nemôžem si dovoliť to prepáliť, tu by som to oproti cyklistike mohlo byť devastačné.
...25 - 35km... už to až tak nechutí. Začínam cítiť jemné kŕče do pravého lýtka. Nikdy som svalovo do nôh nekŕčoval (dávam to za dôsledok nedostatku prijatých tekutín na cyklistike). Po každej obratke sa rozbieham veľmi opatrne, viem že keď ma chytí poriadny kŕč môžem tam ostať vysieť bohvie ako dlho a bude po preteku. Tempo klesá, kiláky pípajú od 4:45-4:55min/km, už málokedy sa objaví nejaký motivačný za 4:40. Tepy mám na svoje pomery extrémne vysoko, reálne sa pohybujem na úrovni ANP, čo je miesto kde sa vrámci maratónu na Ironmanovi človek nechce ocitnuť. (Plánované tepové zóny sú zväčša AP Z2/3 max spodná Z3. Avšak ja svoj pretekový výkon podávam primárne od pocitu nie dát, tie sú dôležité ale sekundárne)...Pokračujem teda v začatom.
…35-39km… si úprimne nepamätám, v hlave mi furt bzučalo “už len 7!!!!! Už len 6!!! boha chuju makaj!!!”.. tempo kleslo opäť o pár s. 4:55-5:00min/km.
…39-42km… "Nemôžeš prejsť do kroku. Nemôžeš sa zlomiť!". Nekonečné 3 kilometre predomnou. Nevnímam, čierny tunel, v jeho strede jedna občerstvovačka (zachytný bod) a nič viac.
...1500m... do cieľa, nekonečných 15x100m... "boha paťo 1500ku si bežal koľko krát!"… na občerstovačke 1x prechádzam do kroku, lejem na seba všetko, kolu, redbull, panenský moč… už nič nepomáha. Trpím. začínajú mi odchádzať bedrá a medzilopatkové svalstvo. Tŕpnu mi ruky... (Ono sa to zdá, čo sú to 2-3km... avšak 2-3km malátnej chôdze zaberú aj 30min času... každá minúta sa počíta. Stačí sekunda opustenia sa... a tá môže rozhodnúť o celom úspechu resp. "neúspechu" daného dňa.).... Rozbieham sa do posledného boja.
…42km... PATRIK, YOU’ARE NOT A CHUJU! YOU ARE AN IRONMAN!…
...skvelý to pocit. Červený koberec. haj fajf s andypu, cieľová brána, vypínam hodinky 9:23:38... "bohača zas? (:" (o 5s. pomalšie ako v BCN) pousmejem sa nad iróniou situácie, ale v takýto čas som na trati tohto typu ani nedúfal... padám na zem… nádrž vyprázdnená.
42,2KM | 3:21HOD | @4:47min/km avg. | najpomalší km 5:08 | priemerné tepy 153 (plán 140-145), 32min v tresholde.
(Dehydratácia a teplo evidentne zohrali svoju rolu.)
(4th. AG | 51st. overall / 980)
Kona slot zrejme nepadol , z dôvodu zrušenia MS na Havaji v posledných 2-och rokoch je počet kvalifikačných slotov na jednotlivé preteky takmer polovičný (zvyčajne 45 teraz 26)... ale summa summarum je to jedno, aj tak by to zrejme nestačilo. Konkurencia taktiež nepozerá s vyloženými nohami netflix a onlyfans, momentálne je pre slot/kvalifikovanie sa zrejme potrebné vyhrať svoj AG… čo je v konkurencií akou ironman ovplýva takmer nepredstaviteľné… (ale to bolo pár rokov dozadu veľa veci chuju) (:… -> onto the next one
UPDATE 22.10.21 - 🌺IRONMAN WORLD CHAMPIONSHIPS KONA HAWAII 🌺 - ...ono vážne keď človek verí, ide si za predsavzatým, vytrvá a vesmír sa mu mierne nakloní (čo sa dríčom časom vždy!), dokáže všetko.
Kvalifikačné sloty sú z dôvodu COVID pandémie distribuované / allokované virtuálnou formou. Pretekári sú tým ochudobnení o slávnostný popretekový ceremoniál + banquet, kde sú oceňovaní tí najrýchlejší a kde prebieha preberanie kvalifikačných slotov. 4.miesto by na iných pretekoch takmer s istotou nestačilo avšak tušil / dúfal som, že vďaka vysokej konkurencií na tomto preteku v mojej vekovej kategórií by mohli kvalifikačné sloty "rollovať" nižšie. Prvý dvaja v mojom AG už slot mali z predchádzajúcich pretekov, to som si vygooglil a vedel. To znamená že stačí, aby jeden jediný pretekár svoj slot neprebral (čo tiež nieje bežné, do Kony chce predsa každý ! - takmer) a jeho miestenka prepadne na mňa... sen sa mi senil, šťastie praje pripraveným, a v 8.10 roku 2022 sa postavím na štart svojho 3ho. Ironmana a to priamo na MS na HAVAJI... zimomriavky z tej predstavy ma budú eśte dlho sprevádzať...
Ďakujem za úžasný support mojím najbližším babám kike a sise (cochovi), mojím chalanom z tímu Šimonovi Wahlandtovi, Jakubovi VitTekovi, Andymu Puškárovi a v neposlednom rade partnerom, sponzorom a podporovateľom tohto snílka. Bez nich by tieto riadky zrejme už nevznikli.
Compressport, Uvex, 2XU, Marva tycinkaren, Kalifornan, NEXO HB, Milk-Agro, Bodyworld, Redbull SK, Tri 2 Fly, Lukas Hackulic
