Keď minulú jeseň dodatočne otvorili registráciu na IRONMAN 70.3 v Grazi, rozhodol som sa, že môj len druhý ironman bude práve tento a to najmä kvôli peknému prostrediu, ktoré Rakúsko ponúka a skvelej dostupnosti autom z Bratislavy.
PLÁVANIE
Plavecká časť bola v jazere Schwarzl See, ktoré malo podobnú kvalitu vody ako Draždiaku takže by som to zhodnotil ako “not bad not terrible”. Plával sa jeden okruh dookola celého jazera. Už v depe som sa stretol s parťákom Filipom Šebom a spolu sme vyrazili do štartového koridoru pre rýchlych plavcov. V kútiku duše som dúfam, že povolia neoprény, no keď som ráno videl teplotu vody 26 stupňov bolo jasné, že ideme bez. Po dvoch nevydarených pretekoch na Slovensku, kde som sa vytrápil s plávaním, som mal pred plávaním v Grazi celkom veľký rešpekt. Rozhodol som sa však sústrediť len na seba a povedal som si, že to musí byť tentokrát fajn. A tak aj bolo.
Filipa som pustil na štarte predomňa a ja som skočil do vody 5 sekúnd za ním. Prvá bojka bola prvých 500m priamo, čo mi vyhovovalo. Hneď som začiatku som si chytil dobrý rytmus a pomaly som obiehal druhých plavcov až som tesne pred bójkou zbadal Filipa, ktorý bol hneď predo mnou. Tento moment ma dosť povzbudil, keďže Filip je lepší plavec ako ja. Tak som sa ho snažil udržať a plávali sme spolu cca polovicu trate. Počas plávania som ešte trošku zrýchlil a išiel pred Filipa aby som pomohol aj ja jemu, avšak mal som tak zahmlené okuliare, že som ledva videl kde sú bójky. Z plávania som mal celkovo super pocit a celý čas sa mi išlo veľmi ľahko a kontrolovane. Keď som vybiehal z vody pozrel som na hodinky, ktoré ukazovali čas 30:24. Vravím si, pecka! Potom som sa obzrel a videl Filipa. Tľapli sme si na super plavko a dreli sme do depa. Žiaľ, tam sa naše cesty rozišli.
Plávanie 1900m
Tempo 1:34/100m
BIKE
Z depa som vybiehal morálne povzbudený po tom, čo som konečne dobre zaplával. Naskočím na bike, zapnem tretry, dám do seba prvé dúšky energy drinku od Power Bar a
začínam ťahať. V časovkárskej pozícii som toho nemal veľa odtrénované a keďže som išiel na cestnom biku v kútiku duše som dúfal, či mi chrbát a nohy vydržia celých 90km. Na moje
prekvapenie sa mi v prvej polke trati celkom darilo posúvať sa dopredu. Občas som musel do toho pritlačiť viac ako som chcel aby som dotiahol skupinu, ale keď sa mi to podarilo vždy som sa kus vydýchal a išiel ďalej. Avšak zistil som, že i keď je to bezhákový pretek, minimálne z psychologického hľadiska je vždy lepšie držať sa 10m za niekým a už si len kontrolovať tempo.
V polke trati na náš čakal celkom strmý, 2km kopec, ktorý sa mi na podiv išiel fakt super a odtrhol som skupinu 5-tich jazdcov, ktorí išli za mnou. Po tejto časti ma však zo zadu začali dobiehať silní ciklisti, za ktorích som sa snažil chytiť, no nebolo to také easy. Energiu mi dodávali najmä energy gély, ktoré som si dával cca každých 20km. Ale boli to aj motorky rozhodcov, ktoré okolo nás chodili a sledovali rozostupy. Podľa toho som vedel, že musím byť už celkom vysoko a samozrejme aj podľa toho, že jazdci okolo mňa mali časovky za 10k a vyzerali, že nie sú na prvom triatlone. Do konca cyklistickej časti som si už len kontroloval tempo a snažil sa pošetriť niečo aj na beh.
Vzdialenosť 86km Prevýšenie 460m
Priemerka 38,2km/h. Normalized power 265w
BEH
Pri príchode do druhého depa sa bicykle ukladali v poradí akom sme prišli a keď som tam videl cca 30 bicyklov, hneď ma to dobilo energiu. Rýchlo som založil bike na stojan, odložil prilbu, obul tenisky a vyrazil na beh. Tu som spravil asi najväčšiu chybu v dobre rozbehnutom preteku. V eufórii, že som na dobrom mieste a prichádza moja najsilnejšia disciplína som to klasicky napálil a prvých 5km rozbehol v tempe 3:40min/km. Úplne som zabudol, že mám za sebou plávanie a 90 km na bicykli v pre mňa neprirodzenej aero polohe. Po prvých 4 km, ktoré sa bežali v parku, som vybehol na rozpálenú promenádu kde bolo 32 stupňov. A v tomto momente som si uvedomil, že to bude ešte veľký boj do cieľa.
Vysilené hamstringy mi začali skracovať krok a slnko ma doslova priliepalo k ceste. Aj keď som obehol pár pretekárov a bežal pomerne “rýchlo”, veľmi som sa trápil a vnútri som bojoval aby som nezastal. Od 10km som prepol do autopilota a snažil sa preteky len dokončiť. Každú občerstvovačku som úpenlivo vyzeral ako oázu v púšti a chladil sa ako dá - ponorená hlava v kadi z ľadovou vodou, oblievanie hadicou a podobné záležitosti. Čo sa týka
tempa, to som už vôbec nesledoval a mojim cieľom bolo dôjsť do cieľa.
Posledných 300m pred cieľom bol ako čerešnička na torte strmý výbeh, no po ňom už čakal vytúžený červený koberec a cieľová brána. V cieli som chcel napodobniť J. Frodena, ale nohy sa mi už tak podlamovali od únavy, že som skoro padol na kolená. A v tom som si povedal, že JE TO TAM!
Síce neskutočne unavený ale zaliaty endorfínmi z pocitu šťastia. Cieľový čas bol bol 4h 14 min. z čoho som mal veľkú radosť, pretože môj cieľ bol ísť pod 4h30min.
Vzdialenosť 20km
Tempo 4:10km/h
V cieli už na mňa čakala moja najväčšia odmena a podpora – priateľka Nelka, ktorej som samozrejme nesmierne vďačný za všetkú podporu a trpezlivosť pri mojom športovaní. Po tom ako som dostal medaili, tričko som si zobral vody, redbully a odkrivkal z finisher zóny do tieňa, kde som počkal na Filipa. Po jeho príchode som bol milo prekvapený z jeho výsledku, pretože si dal osobák.
Šimonovi Gratulujeme! Ďakujeme mu veľmi pekne za krásnu reprezantáciu a prajeme mu aj naďalej veľa športových úspechov a špićkových výkonov.