2.4. - 4.4.2019
Ako sa hovorí, lepšie neskoro ako nikdy, naších +-2och čitateľov (frajerky -kontrola chlapov a maminky - kontrola synáčikov) nemáme na háku a preto sme tu s ďaľším pútavým zápiskom z našich Mallorských dobrodružstiev.
Deň 8
Ešte stále nabudení z gastro-zážitku predošlého dňa, sme sa rozhodli prebytočné kalórie zúžitkovať na bežeckej dráhe. Tá je vzdialená cca 15km od nášho bascampu "Viva", takže nohy boli vďaka tejto cysklistickej vložke ideálne zahriate a mohlo sa ísť na vec.
Božstvo/Trénerstvo rozhodlo pre intervalový nášup v podobe 20x400 s plánovaným tempom vyplývajúcim z pretekového päť kiláku. Zo strachu o našu prestížnu povesť, sme nenechali nič na náhodu a Garminy pípali osobné rekordy.
Presne tak sme si to predstavovali.
Po dráhe sa odvážnejší odhodlali ísť pretočiť nohy na náš milovaný Formentor, zatiaľ čo zvyšok sa vrátil na hotel a intenzitu dráhy predýchaval regeneráciou. Západ slnka sme si vychutnali cez plavecké okuliare, počas hodinového kúpania.
Deň 9
Jeden z vrcholov sústrednia!
Krása, príroda, pot, krv a čistá detská radosť. Celé sústredenie smerovalo k dlhému biku s cieľom v malebnej prímorskej dedinke Sa Calobra. Za nastúpané výškové metre sa nám krajina odvďačila unikátnym zjazdom plným serpentín. Do zjazdov sme dávali srdce i dušu a v hlave sme si opakovali známe heslo "kto nepadá jazdí pod svoje možnosti".
Naneštastie Tado svoje možnosti prepálil a dokonca aj verný poník Patrika Napoleóna I. Veľkého sa vzpriečil a vyhodil svojho jazdca zo sedla. Klopeme na drevo, že pády sa zaobišli bez vážnejších následkov a odnieslo si to len čokoládové opálenie oboch borcov. Týmto opätovne ďakujeme "lenivým" chalanom zo sprievodného vozidla za ich pomoc naším odpadlíkom.
Povzbudení obedom za nekresťanské peniaze a najlepšími Marva tyčinkami, sme sa pustili do výšlapu späť na vrchol, kde sme atakovali segmenty aj osobné tepové rekordy... Niekedy niet nad morálnu podporu bratov v zbroji...
Zvyšok jazdy prešiel hladko ako práve oholené nohy našich atlétov a dokonca sa našli aj zvyšky síl na tréning prechodov. Hneď po biku sme teda "aeróbne" napálili pár kilometrov po vlastných.
Deň 10
Včerajšok je zabudnutý a do vody skáčeme plní entuziazmu už o 7 ráno.
Prvý lúč slnka nám začne ohrievať kamenné ramená niekde okolo 40tej stovky. A to nám ešte cez 20 zostávalo. Výživné plávanie zapríčinilo, že pre niektorých členov boli aj raňajky výzvou.
Bicykel si po Sa Calobre nezaslúžil našu pozornosť a tak sme sa zamerali na beh. Voľba padla na lesný trailík, ktorý nám bol odporučený domácimi. Musíme uznať, že sa nemýlili a beh popri mori a cez les naozaj stál za to. Len škoda, že nájsť ho bolo zložitejšie ako nájsť chuť ešte behať. A to je čo povedať po 10 "ľahkých", športom nabitých dňoch.
Na záver tímová večera, pivo, prvé lúčenia, túlkania, slzičky a ide sa do finále.
PS: viete aký je hlavný rozdiel medzi dovolenkou a športovým kempom?... už sa vážne všetci tešíme domov!
Hor sa na pár dní ešte zamakať, pozdravujeme domov na Slovensko
Comments